Prečo medzinárodný? Nuž,
zúčastnili sa na ňom rodičia s deťmi z Čiech, Francúzska, Japonska, Litvy,
Maďarska, Nemecka, Poľska, Ruska, Slovenska a Veľkej Británie. Druhého júna usporiadal „Sokoliarsky dvor ASTUR“ na hrade Červený Kameň,
neďaleko mesta Modra a obce Častá v okrese Trnava, deň detí s letovými
ukážkami sokoliarskych dravcov
Na „dvore“ pripravili manželia Alena
a Jozef Dúhovci s Monikou Grúberovou z Bratislavy
a výtvarníčkou Vilmou Holickou z Trnavy, pekný „detský areál“ vyzdobený balónikmi (obr. 5).
a výtvarníčkou Vilmou Holickou z Trnavy, pekný „detský areál“ vyzdobený balónikmi (obr. 5).
O stravovanie rodičov s deťmi sa postaral pán Guštafík
so svojou firmou Week&Weekend z Pezinku, ktorá pri zakúpenom detskom
menu venovala každému dieťaťu navyše hračku.
Organizátori nachystali kresliace potreby, výkresy,
vecné ceny a sladkosti, ako aj klobúčiky pre dievčatá a čiapočky pre
chlapcov, na dvojkolovú súťaž detí, ktoré písomne navrhovali mená, pre samčeka
sokola rároha (Falco cherug) doobeda, a samičky poobede z umelého
odchovu Antona Moravčíka, prezidenta Klubu slovenských sokoliarov pri
Slovenskom poľovníckom zväze v Bratislave (obr. 6 a 7). Mimochodom, túto
jar mal znášky viac ako 40 vajíčok, z ktorých odchováva mláďatá. Práve
preto bola voliéra páru sokola sťahovavého s mláďatkom zakrytá pred zrakmi
návštevníkov dekami.
Do Sokoliarskeho dvora
ASTUR bolo vstupné len pre dospelých. Všetky
deti mali vstup voľný. Doobedňajšia súťaž začala o 10.30 a poobedňajšia o 14.30 hod. v kategóriách do 5, od 5 do 8 a od 8 do12
rokov. Napriek určeným vekovým kategóriám mal najmladší účastník 10 mesiacov,
s ktorým oduševnene súťažila mamička (obr. 8), a najstarší 17 rokov,
ktorý sa nehanbil zúčastniť pekných detských hier menších detí.. Pri vstupe
do „detského areálu" obdržalo každé
dieťa kartičku, s ktorou absolvovalo päť
súťažných stanovísk.
Na prvom stanovisku napísalo dieťa,
alebo rodič na prednú stranu kartičky návrh mena, ako by sa
podľa neho mal volať sokolí samček a samička, ktoré zatiaľ neboli
pokrstené. Na zadnej strane bolo napísané meno a adresa dieťaťa. Na
druhom stanovisku sa deti stretli so strašiakom, ktorý
predstavoval zlého ducha ničiaceho prírodu. Deti sa ho snažili spútať veľkým
kruhom, ktorý sa mu snažili hodiť na krk (obr. 9). Tu sa preverila ich šikovnosť. Z
troch pokusov musel byť aspoň jeden úspešný. Na treťom stanovisku našli deti hniezdo dravca, do ktorého museli na
lopatke dopraviť vypadnuté vajíčko,
ktoré nahrádzala tenisová loptička (obr.
10 a 11), Tomu, kto nedočiahol
alebo nedohodil, ochotne pomáhali organizátori, ale aj rodičia (obr. 12). Keďže v
každom dieťati drieme talent, tak štvrté
stanovisko na lavičkách v tieni stromov bolo chvíľkou tvorivého oddychu.
Akýsi kútik mladých umelcov. Deti mohli
nakresliť, obrázok svojho
najobľúbenejšieho hrdinu z ríše zvierať, alebo strom, kvetinku, ktoré sa im najviac páčia (obr. 13). Pripomenuli si tým, že príroda a všetky živé tvory v nej máme radi a snažíme sa ich chrániť. Pod obrázkom
nesmelo chýbať meno dieťaťa a vek.
Kresbu si dieťa odnieslo na piate stanovisko s tabuľami, kde sa výkres
ihneď vyvesil, aby sa mohli všetci prítomní potešiť pohľadom
na nich.
Po splnení úlohy, obdržalo dieťa na
každom stanovisku pečiatku na kartičku. Tú odovzdalo na poslednom šiestom
nesúťažnom stanovisku s občerstvením, kde ho konečne čakal balíček
sladkostí. Kto mal chuť, dostal k tomu omastený chlebík s
čerstvou cibuľkou, alebo koláč, oboje z pekárne v Častej. Samozrejme aj
malinovku, lebo pitný režim detí bol pri teplom slniečku dôležitý.
Po prvom aj druhom kole bola vyhodnotená najkrajšia kresba podľa vekových kategórií (obr. 14) a komisia vybrala najvýstižnejšie návrhy mien pre sokoly. Pred
obedom aj popoludní sa uskutočnilo žrebovanie
navrhnutých mien. Boli vyhlásené
a vecnými cenami odmenené prvé tri deti za návrhy v každom kole. Zároveň
boli víťazné mená vpísané do krstných listov
sokolov (obr. 15 a 17).
Pred 18-tou
hodinou končil detský deň na hrade Červený kameň letovými ukážkami dravcov:
výrov skalných, myšiakov lesných, kaňúrov okrúhlochvostých, sokola
rároha, sokola tmavého a orla krikľavého, ktorý predvádzal takmer 300
metrov dlhý prílet z hradného nádvoria, dole do sokoliarskeho dvora (obr.
19). Deti si mohli úplne zblízka pozrieť viac ako 50 dravých vtákov a sov na
sokoliarskych posedoch a vo voliérach (obr. 20 a 21), spolu s krkavcami
čiernymi a glezgom hrubozobým v klietke hneď pri vstupe do
Sokoliarskeho dvora Astur. Niektoré, odvážnejšie si ich mohli na sokoliarovej
ruke aj pohladiť alebo priamo pred
ostatným obecenstvom vyskúšať prílet dravca na svoju ruku (obr. 22). Pri
niektorých letových ukážkach nechýbal aj letmý kontakt detských hláv, ale aj
rodičov s krídlami prelietavajúcich dravcov, čo vyvolávalo nadšenie
všetkých prítomných. Najviac však u britských a japonských turistov.
Vyžrebovaný víťazný autor mena „Pipo“
pre samčeka sokola rároha, Riško Katrenian z domova
postihnutých detí v Trnave (obr. 16), a vyžrebovaný víťazný autor
mena „Alfa“, pre samičku sokola rároha, Danko Bedenský (obr. 18), sa stali krstnými rodičmi
sokolieho páru. Zároveň im boli odovzdané
krstné listy a voľné vstupenky do areálu
Sokoliarskeho dvora Astur na Červenom kameni, aby mohli svoje krstniatka
navštevovať častejšie.
Počas celého dňa
znel na hrade Červený kameň šťastný džavot detí a prevládali úsmevy
dospelých nad ich šťastím a majstrovstvom sokoliarov, ktorí predvádzali
letové ukážky sokoliarskych dravcov.
Dovidenia v júni 2008. Tomáš Krivjanský
Obr. 1. Prílet myšiaka ..... predvádza Anton Moravčík, vedúci Sokoliarskeho dvora Astur na hrade Červený kameň a prezident Slovenského klubu sokoliarov pri Slovenskom poľovníckom zväze v Bratislave
Obr. 2. Letovú ukážku výra skalného predvádza Martin Bobrík z Trnavy
Obr. 3. Nezaháľal ani Ľubomír Kľúčik, šéfredaktor a kameraman TV Magazínu „Halali“ pre poľovníkov, lesníkov a ochrancov prírody. Nezabudnite si ho najbližšie pozrieť na STV 2
Obr. 4. Ing. Alojz Kaššák z Halali spovedá krstného otca sokola „Pipa“, Riška Katreniana z domova postihnutých detí v Trnave spolu s jeho pedagogičkou