V podmienkach teplej
zimy bola aktuálna aj správna forma podávania a trvanlivosť krmiva. Ak sa
zver prikrmuje senom v kvalitných senníkoch, nehrozí temer žiadne riziko.
Ak sa však sa zveri podáva krmivo na nechránené plochy vo veľkých kopách, riziko
sa značne zvyšuje.
Príprava populácie zveri na zimné obdobie zo
strany poľovníckeho manažmentu pozostáva popri zabezpečení optimálnej sociálnej
štruktúry, aj z opatrení na zmierňovanie negatívnych dôsledkov zimy,
k čomu patrí najmä prikrmovanie. Je ťažké odhadnúť, ako sa bude zima
vyvíjať a preto je potrebné mať k dispozícii vždy dostatok kvalitných
krmív. Po minulé dva roky sme boli svedkami dlhých a tuhých zím, počas
ktorých aj najlepšie pripravené poľovnícke združenia museli siahať až na dno
pripravených zásob.
Tohoročná zima, mesiace december a január, bola charakterizovaná
opačnými extrémami v klimatických podmienkach. Očakávané mrazy a sneh v tom čase
neprišli a tak vznikla otázka, ako správne naložiť s pripraveným
krmivom. Vplyvom teplého počasia sa zver zdržovala vo vyšších polohách
a len zriedka schádzala ku krmoviskám. Prirodzenej potravy bolo aj vďaka
vysokej plodnosti dubov v minulom roku dostatok, okrem toho rástli huby
a aj oziminy a repka si v zimných mesiacoch zachovávali dobré výživné
vlastnosti. Vždy je potrebné prispôsobiť systém kŕmenia aktuálnym podmienkam,
aby sme prípadnými chybami nespôsobili nežiaduce problémy či už nadmerným
kŕmením niektorými krmivami, alebo umožnením prístupu zveri
k znehodnotenému krmivu.
Nadbytočný prísun ľahko stráviteľných
sacharidov v zimnom období a nízky príjem vlákniny (najmä pri
monodiétnom kŕmení obilím, repou, nebezpečné sú najmä obilné šroty) spôsobuje
prekyslenie (acidózu) bachora, čo sa prejavuje nielen zhoršeným zdravotným stavom,
ale môže končiť aj úhynom (zver veľmi trpí). Nesprávne je v zime podávanie
aj nadmerného množstva bielkovín, ktoré zver v tomto čase ťažšie dokáže
stráviť a organizmus je zbytočne zaťažený. Keďže v zimných mesiacoch
prirodzene dochádza k zmenšovaniu bachorových klkov v tráviacom aparáte
prežúvavej zveri, aj výživná hodnota potravy by nemala dosahovať úroveň napr. žiadúcu v prechodnom jarnom
období.
Znamená to napr. jelenej zveri podávať v decembri - januári
kvalitnú trávnu siláž (s prídavkom jadrového krmiva) a od konca februára -
začiatku marca začať predkladať siláže bohatšie na dusíkaté látky (bielkoviny),
a to lucernovo trávne, ďatelinovo trávne.
V podmienkach teplej zimy bola
aktuálna aj správna forma podávania a trvanlivosť krmiva. Ak sa zver
prikrmuje senom v kvalitných senníkoch, nehrozí temer žiadne riziko. Ak sa
však sa zveri podáva krmivo na nechránené plochy vo veľkých kopách, riziko sa
značne zvyšuje.
- Poruchy trávenia (katary) skrmovaním zamrznutých okopanín (zemiaky, cukrová, kŕmna repa a pod.). Predkladanie repy vo veľkých množstvách na dlhšie obdobie prináša aj ďalšie negatíva (popri priamych dietetických poruchách vyplývajúcich z jej monodiétneho príjmu), a to najmä po oteplení a rozmrznutí, keď dochádza k rýchlemu rozkladu, prijíma zver v takomto krmive aj toxické produkty rozkladu.
- Rovnako je plocha okolo neošetreného krmoviska v teplom počasí koncom zimy významným rezervoárom širokej škály parazitov. Zver, ktorá prijíma zo zeme potravu na takomto mieste môže byť nakazená infekčnými štádiami vnútorných parazitov, ktoré sťažujú existenciu nielen týmto jedincom, ale aj ďalším, ktoré sa nakazia v dôsledku plošného rozširovania parazitózy.
V nesprávne
skladovanom krmive sú vytvorené predpoklady pre rast plesní,
kvasiniek a ich produktov - mykotoxínov. V krmive dochádza
k rozkladným procesom, a tým k stratám živín
a k tvorbe už spomenutých látok ohrozujúcich zdravie.
V závislosti od počasia sa krmivo už po niekoľkých dňoch stáva nevhodným a postupne aj nebezpečným
pre zver. Plesne produkujú látky negatívne pôsobiace na metabolizmus
zveri, poškodzujú dýchací systém
a samozrejme tráviaci aparát - napr. brzdením rastu anaeróbnej
bachorovej mikroflóry (baktérie, nálevníky, huby), čoho následkom sa
zhoršuje stráviteľnosť vlákniny krmiva. V dôsledku nevhodného
skladovania (vlhké prostredie, kolísanie teplôt), resp. vynášania veľkého
množstva krmív do revíru, kde je vystavené nepriaznivým klimatickým
podmienkam, dochádza k znižovaniu kvality krmív. Dochádza ku kontaminácii
krmiva mikroskopickými hubami (napr. Stachybotris atra, Aspergillus
flavus, Fusarium sp.), ktoré tam vplyvom vyššej teploty
a vlhkosti nachádzajú vhodné podmienky pre svoj rast a vývoj,
počas ktorého produkujú spomínané jedovaté mykotoxíny. V súvislosti
s príjmom skazeného krmiva obsahujúceho toxické produkty plesní trpí
najmä mladá zver, ale odolné nie sú v žiadnom prípade ani dospelé
jedince. Po príjme uvedeného krmiva, v závislosti od množstva toxínov, dochádza k poškodeniu
pečene, obličiek, k zápalovým zmenám a krvácaninám na
slizniciach, k poruchám v tvorbe a zrážanlivosti krvi,
poruchám tráviaceho a reprodukčného aparátu. Následkom môže byť ako úhyn
jedincov konzumujúcich nekvalitné krmivo, tak aj znížený prírastok
mláďat v nasledovnej sezóne. Naše analýzy prítomnosti toxínov
z plesní (aflatoxínov) dokázali, že zajačia, ale aj ostatná zver ich
prijíma mnohonásobne viac v zimnom období. Veľmi rýchlo sa na vzduchu
kazí kukuričná aj trávna siláž, a to tým viac, čím je teplejšie
a daždivejšie počasie. Nebezpečné je aj podávanie pokazeného ovocia,
znehodnoteného zeleninového odpadu a najmä plesnivých kukuričných
šúľkov, aké poľovníci často získavajú pri dozbere kukurice.
Vyššia
kontaminácia baktériami. Teplé počasie vytvára vhodnú živnú pôdu pre
patogénne mikroorganizmy. Do krmiva
uloženého voľne na zemi prechádzajú najmä baktérie Clostridium, ktoré sa
potom spolu s krmivom dostávajú do organizmu zveri a spôsobujú
poruchy zdravia.
Ako teda postupovať?
Prvý
predpoklad je správne skladovanie krmiva a predkladanie v revíri len na
krátky čas. Správne vysušené seno, či
nekontaminované jadrové krmivo si udržiava pri dobrom skladovaní dlho
potrebnú kvalitu. Dužinaté krmivá ako siláže
sa skladujú ťažšie, ale aj v tomto
prípade existujú postupy, ktorými zamedzíme stratám. Treba zabrániť poškodeniu
ochrannej fólie, či už na silážnej jame, alebo na balíkoch, ktoré sú často
poľovníckou praxou využívané, keďže sú aj po prevoze (hmotnosť 400-800 kg) dlhodobo
skladovateľné. Ak má zver prístup k balíkom, často poškodí ich obaly. Toto
môže príležitostne urobiť aj medveď. Po prístupe vzduchu dochádza k tzv.
druhotnej fermentácii, čiže k rozkladným procesom a už spomínanému
rastu kvasiniek a plesní, ktorých zárodky sa voľne nachádzajú aj
v prostredí. Zároveň dochádza k zníženému príjmu takejto siláže
zverou. Podľa našich výsledkov prijímal priemerne 1 jedinec jelenej zveri 6213 g kvalitnej kukuričnej
siláže (pritom 12 g
smrekovej kôry) a pri nekvalitnej kukuričnej siláži, ktorá bola dlhšie
obdobie vystavená vonkajším klimatickým
vplyvom, klesol príjem na 2486
g (- 60 %), pričom zver bola nútená kompenzovať hlad
zvýšeným príjmom lúčneho sena a aj obhryz kôry stúpol na 227 g (+ 1880 %).
Krmivo treba podávať v množstvách, aby všetky
kategórie zveri sa mohli nasýtiť, ale zároveň aby ho zver skonzumovala do času,
kedy nastanú jeho kvalitatívne zmeny. Aktuálne
je tiež odstraňovanie krmiva z revíru, ktoré už nie je vhodné
z pohľadu výživy a zdravia zveri. Zver by nemala mať prístup ku krmivu, ktoré je
vlastne kopou hnilých a znehodnotených súčastí, pretože toto je významným
rizikovým faktorom pri výžive zveri.
Dá sa predpokladať, že
v dôsledku miernej zimy zver všetko pripravené krmivo neskonzumuje, avšak
toto - okrem kvalitného sena (aj to len za najprísnejších hygienických
podmienok skladovania) - nie je možné odložiť na budúci rok. Odkladanie krmiva
na budúcu sezónu má však aký taký význam iba napr. vo zverniciach, kde sú ho
vytvorené veľké zásoby, ale aj tak v zásade neodporúčame skladovať žiadne
krmivo dlhodobejšie, lebo potom príjmom nekvalitného krmiva zverou dosiahneme
opačný efekt, ako sme mali v úmysle, čiže zveri uškodíme a nepomôžeme.
Treba však opäť zdôrazniť, že koncom
zimy a začiatkom jari sa potreba živín a osobitne bielkovín pri zveri
zvyšuje, veď samiciam rastú plody, jelene a daniele vytvárajú parožie,
nastáva výmena srsti atď. Ak by sa tohoročná zima predĺžila, treba túto zvýšenú
potrebu živín zohľadniť aj pri prikrmovaní zveri.
Ako prikrmujeme malú zver?
Pokiaľ nie je veľa snehu, zajac si nájde dosť
obživy najmä v porastoch ozimín a repky olejnej. Keď je vysoká vrstva
snehu, alebo sneh s ľadovou kôrou, je aj on veľmi vďačný za prikrmovanie
najmä lucernovým senom, repou kŕmnou mrkvou, alebo aj jadrom. Netreba zabúdať
ani na podávanie ohryzovej hmoty, napr. konárikov po strihaní ovocných stromov
a pod. Zajac je však na prikrmovanie odkázaný aj cez vegetačné obdobie,
najmä po žatve (žatevný šok) v čase, keď nedostatok vlahy neumožní
vyklíčenie pozberových strát. Odporúčame preto zajacom podľa potreby aj počas
celého vegetačného obdobia podávať najmä repu. Pre zajace treba takisto
zabezpečiť aj dostatok vody v podobe veľkého počtu pravidelne doplňovaných
napájadiel.
Bažanty treba taktiež začať prikrmovať už po žatve,
aby sme ich udržali v revíri. Veľmi dôležité však je zimné prikrmovanie,
jadrovým a dužinatým krmivom pod násypcami, ktoré majú byť umiestnené
a upravené tak, aby v nich bažanty nemohli prekvapiť predátory. Zrno
sypeme pod násypcami buď do vrstvy pliev, alebo pod ne umiestnime samospádové
zásobníkové kŕmidlá opatrené priehľadnou prepadávacou rúrkou, do ktorej
bažant ďobká, aby zrno vypadávalo. Takto sa ušetrí veľa zrna (kukurice).
Bažanty prikrmujeme zásadne v remízkach a poľných lesíkoch.
Jarabíc je u nás v súčasnosti tak málo,
že sa musíme potešiť každému kŕdliku. Pre každý kŕdlik je potrebné urobiť kryté
kŕmidlo napr. v podobe búdky z kukuričného kôrovia upevneného na drevenom
ráme a krmivo pravidelne doplňovať.
Nemali by sme zabúdať ani na prikrmovanie divých
kačíc, buď pod strieškou na brehu, alebo na zakotvenej plávajúcej plťke, ak je
voda plytká, takže kačice dosiahnu zobákom na dno, môžeme krmivo sypať aj do
vody, avšak je to spojené s dosť veľkým plytvaním.
Autori:
Stredoeurópsky inštitút ekológie zveri,
Wien-Brno-Nitra
Matúš Rajský,
Jaroslav Slamečka, Pavel Hell
Slovenské centrum poľnohospodárskeho výskumu Nitra