Kancelária Slovenského poľovníckeho zväzu, Štefánikova 10, Bratislava 811 05
  • +421 2 5720 3319
  • +421 2 5720 3311

Tematický zájazd do rakúskych revírov s malou zverou

Ústredie Slovenského poľovníckeho zväzu v Bratislave v spolupráci so Stredoeurópskym inštitútom ekológie zveri Viedeň-Brno-Nitra organizuje dňa 1.septembra 2006 ( piatok ), po potešujúcej odozve v radoch našich poľovníkov spred dvoch rokov,  odbornú exkurziu do vybraných modelových  revírov pre malú zver (jedným z najlepších v Európe) - Grossharras,  v Rakúsku. 
Tematický zájazd bude pozostávať z niekoľkých častí. Na Ústredí SPZ v Bratislave bude prezentovaná úvodná prednáška, počas ktorej sa Dr. Miroslav Vodňanský  zameria na aktuálnu problematiku v chove malej zveri v Rakúsku, Českej republike a na Slovensku. Odznejú skúsenosti a výsledky poľovníckeho obhospodarovania malej zveri v uvedených revíroch, ktoré sa nachádzajú v podmienkach  intenzívnej poľnohospodárskej výroby. Po prednáške  a občerstvení sa účastníci exkurzie autobusom premiestnia do modelových revírov, kde ich budú očakávať rakúski sprievodcovia. V Dolnom Rakúsku prebiehajú projekty týkajúce sa starostlivosti o zver a jej životné prostredie. V rámci nich už 13 rokov (viac ako 21 projektov)  na ploche 146 000 ha v 228 revíroch prebieha ekologizácia poľnohospodárskej výroby a poľovníctva. V tejto časti exkurzie  bude vytvorený priestor aj pre diskusiu priamo z poľovníckym funkcionármi - zástupcami poľovníckeho manažmentu Dolnorakúskeho poľovníckeho zväzu.
     Revíry ako Grossharras, Ungerndorf, Wildendürnbach  sú v odborných kruhoch v súčasnej dobe považované za jedni z najzazverenejších revírov v Európe. Výsledky lovu malej zveri v týchto modelových revíroch sa približujú k úrovni zo 60-tych a začiatku 70-tych rokov.  V posledných rokoch  dosahovali priemerné úlovky viac ako 100 ks na 100 ha poľovnej plochy.
     Medzi hlavné negatívne faktory životných podmienok pre malú zver, ktoré sa navzájom dopĺňajú sú nevhodná štruktúra agrárnej krajiny a vysoká intenzita rastlinnej produkcie. Aj keď nejde o veľkoplošne obhospodarovanú plochu, ale ak sa na malých výmerách intenzívne pestujú rovnaké alebo podobné plodiny, má to za následok zhoršenie kvality prostredia. Mimoriadne významná je úroveň poľovníckej starostlivosti a dôležitým faktorom ovplyvňujúcim populačnú dynamiku malej zveri je samozrejme pôsobenie predátorov. Často sa stretávame s paradoxom, že v niektorých revíroch je viac líšok a kún ako zajacov. Zhoršenie životných podmienok pre zajace a obmedzenie vhodného prostredia v určitých ročných obdobiach v spojení s vysokým predačným tlakom má za následok veľmi nízku mieru prežívania narodených mláďat. Skutočný prírastok je potom tak malý, že nedokáže dostatočne nahradiť ani straty dospelých zajacov. Nesprávny poľovnícky prístup sa prejavuje už pri vypracovaní plánu lovu, ktorý nemôže byť postavený na „papierových“ stavoch, ale musí vychádzať z výsledkov sčítavania zajacov, najmenej 2-krát do roka a to v jarnom a jesennom období.
     Ako príklad poľovníckeho obhospodarovania malej zveri stručne uvádzame úspechy z revíru Wildendürnbach, ktorý sa nachádza v Dolnom Rakúsku v  blízkosti českých hraníc (10 km južne od Mikulova). Má výmeru 2 140 ha a nachádza sa v prostredí typickej agrárnej krajiny s intenzívnou rastlinnou výrobou. Charakteristickou črtou tohto územia však je  pestrá štruktúra krajiny - malé políčka striedajúce sa s medzami a pôdou ležiacou úhorom. Pozornosť upúta tiež vysoká hustota vetrolamov a remízok cca každých 200-300 m. Podiel drevín je iba 5,6 % z celkovej rozlohy revíru. Zver je celoročne prikrmovaná, vytvárané sú umelé zdroje vody a intenzívne sa loví dravá zver. Približne 25 % obrábaných plôch je hneď po žatve osievaných medziplodinami. Vybudovaná je sieť poľovníckych stavieb z paliet a slamy v blízkosti násypcov, slúžiacich na prilákanie drobných srstnatých predátorov a ich následné ulovenie.
      Počiatkom 90-tych rokov sa tu strieľalo 400 zajacov a v roku 1998, čo je o 8 rokov neskôr, dosiahol počet ulovených zajacov 2 084 ks. V roku 2000 sa tu ulovilo až 2 692 ks, čo predstavuje priemerný úlovok 125 zajacov na 100 ha poľovnej plochy. Veľmi dôležitá je tu ale skutočnosť, že pri jarnom sčítaní dosahovala hustota zajacov 129 jedincov na 100 ha. U bažantej zveri tu priemerný odstrel dosahuje 45 samcov na 100 ha pričom sa tu bažantia zver nikdy umelo nevypúšťala. Srnčej zveri sa loví okolo 170 ks. Chovnosť srncov sa neposudzuje. Prísne sa však dodržiava štruktúra odstrelu. Sleduje sa počet ulovených v kategóriách ročné a staršie, pričom sú pravidelne získavané trofeje s hmotnosťou nad 400 g. 
     Počas letného obdobia a začiatkom jesene je v celom revíri zajacom plošne predkladaná kŕmna repa a kvalitné lucernové seno. V priebehu tohto obdobia sa spotrebuje  okolo 10 tisíc kg  kŕmnej repy (zdroj vody). Popri tom je  v letnom období rozmiestnených a pravidelne doplňovaných vyše 100 napájačiek a ďalších umelých zdrojov vody. To znamená, že jeden zdroj vody pripadá na 20 ha poľovnej plochy. Cukrová repa  je predkladaná v zimnom období  a aj pri dostatku potravy vo forme ozimín je zajacmi dobre prijímaná a jej celková spotreba počas zimného obdobia predstavuje zhruba 30 tisíc kg.
     Čím viac negatívnych faktorov v dnešnej agrárnej krajine na zver pôsobí,  o to dôležitejšia je cieľavedomá celoročná starostlivosť o zver. Nielen vysoké nároky na voľný čas, ale aj dostatok finančných prostriedkov sú v dnešnej dobe neodmysliteľné. Avšak ani dostatok času a materiálnych možností nestačí k úspechu, pokiaľ chýbajú odborné vedomosti a schopnosť správne posúdiť situáciu zveri v danom životnom prostredí.
 
Ing. Štefan Engel, Ing. Matúš Rajský
Prílohy:
Uložiť tento súbor (RakuskoZajazd.doc)RakuskoZajazd.doc[popis]42 kB