Sekcia - Imitovanie zvukových prejavov jelenej zveri - SPZ

Sekcia - Imitovanie zvukových prejavov jelenej zveri
Predseda: Peter Plánovský st.

Na začiatky vábenia spomína !
V r. 1991 sa vo Svätom Antone , konal 1. ročník dní sv. Huberta vo Svätom Antone, na ktorých som sa zúčastnil. Predchádzalo tomu pár okolností, ktoré chcem priblížiť. Bolo to preto, lebo nestor vábenia na Slovensku, pán Ladislav Penciak, vzácny človek, citlivý k prírode a od malička poľovník, vyrastal v Ľubochni na samote Nižný Tajch v rodine lesného robotníka, uhliara a už ako šesťročný pomáhal otcovi v ruji privábiť jeleňa p. barónovi Hellebrantovi, ktorý tam v tých časoch poľoval.

Pán Penciak robil na LZ Pov. Bystrica vedúceho prevádzky a poľovníckeho referenta. Ja som pracoval ako lesník na lesnom obvode, kde bol poľovný revír v réžii LZ od roku 1979. Nachádzal sa v Strážovskej hornatine. Jelene sa dávali na odstrel poplatkovým poľovníkom tuzemským, ale aj zahraničným. Pri výkone zamestnania som vlastne využíval revnicu pri doprovodoch na jeleňa v ruji. Tam mi kolega Penciak veľmi pomáhal lebo ma to vlastne naučil a potom ma učila prax a odpočúvanie jeleňov v prírode. Aj napriek tomu, že ma poľovníctvo veľmi bavilo a práca v lesníctve mi bola koníčkom, nemôžem povedať, že všetko viem hoci som v lese strávil nespočetné hodiny i na úkor rodiny. Prvý krát som v roku 1972 v Čechách v Písku v rámci súťaží zručností v ťažbe približovaní a odvoze dreva, zúčastnil ako divák na súťaži vo vábení jeleňov. Tam už vtedy pán Penciak Ladislav obsadil 1. miesto. Súťažil tam aj jeho brat Jozef, ktorý robil lesníka vo Vrícku. V r.1986 sa v Račkovej doline vo Vysokých Tatrách konala tiež súťaž zručností lesných robotníkov, na ktorej sa zúčastnili štáty RVHP a štáty Švédsko, Fínsko a Nórsko a tam vtedy Štátne lesy Československa usporiadali súťaž vo vábení jeleňov. Tam ma riaditeľ LZ ing. Vlnieška Karol vyslal. Najväčší záujem o súťaž prejavili českí priatelia ale do súťaže sa neprihlásili. Konala sa až podvečer a 1. skočil Penciak Ladislav, 2. som skončil ja, tretí Matejbus Peter a štvrtý ing. Košecký Igor. Obidvaja známi poľovníci z Liptova. Tam som prvý krát vystúpil pred verejnosťou. Toto predchádzalo môjmu vystúpeniu vo SV. Antone A tak ma p. Penciak zavolal aby som šiel na súťaž. On tam išiel robiť rozhodcu. Prvého ročníka, ak sa dobre pamätám, sa zúčastnilo 19 súťažiacich. Tam zvíťazil Viliam Lešík z Klačna a ja som skončil druhý. Doteraz som nevynechal ani jeden ročník. Dvadsať rokov som súťažil a dosahoval som celkom dobré umiestnenia. 1992, 1993 a 1994 som zvíťazil.1999 a 2003som bol na druhom mieste. Na II. ročníku ME v Dortmunde boli prví traja Slováci, Kaděrka Vladimír, Stodolica Karol a Plánovský Peter st. Ja som sa tam súťažil s Poliakom Ludwigom Sliwkom, víťazom I. ročníka ME tiež v Dortmunde o 3. a 4. miesto, kde som skončil 3.
Na ME v maďarskom Keszthely dobre obstáli Slováci. Dedič Jaroslav skončil 2. a ja na siedmej priečke. Slovenskí reprezentanti sa umiestňujú vždy na popredných miestach, čím dobre reprezentujú slovenské poľovníctvo. Tak to bolo i na ME v Poľsku, Slovinsku skrátka na všetkých podujatiach ako je Fehova v Budapešti, súťaž v Gode 3.novembra v deň menín Huberta. Po skončení súťaženia na súťažiach robím rozhodcu aj na medzinárodnej úrovni. Bol som delegovaný v Nemecku na ME v Rolerai, v Slovinsku na ME a na Fehove v Budapešti. KHSP má sekciu vábenia jeleňov a tiež sekciu vábenia ostatnej zveri. Je to vlastne napodobňovanie hlasov jeleňa a hlasov ostatnej zveri . Ale tak sa to používa. Vo Svätom Antone býva aj súťaž vo vábení srnčej, diviačej a dravej zveri, ktorej som sa tiež zúčastňoval a tiež som dosahoval dobré výsledky. O jej vznik sa pričinil ing. František Stoličný, predseda tejto sekcie.

Na Slovensku sa začali ako prvé v Európe organizovať aj juniorské súťaže vo vábení jeleňov a srnčej, diviačej a dravej zveri.
Svoje praxou nadobudnuté skúsenosti odovzdávam nastupujúcej mladej generácii a snažím sa aby mladí poľovníci dodržiavali poľovnícku etiku a udržiavali poľovnícke tradície, obyčaje a nepísané morálne poľovnícke zákony v čo najväčšej miere cez Klub histórie slovenského poľovníctva pri SPZ.
„Lovu a lesu zdar“!