Kancelária Slovenského poľovníckeho zväzu, Štefánikova 10, Bratislava 811 05
  • +421 2 5720 3319
  • +421 2 5720 3311

Sekcia - Historické mechanické strelné zbrane


Klub histórie slovenského poľovníctva pri Slovenskom poľovnom zväze

Sekcia - Historické mechanické strelné zbrane

Predseda: RNDr. Štefan Šramka

HISTORICKÉ STRELNÉ MECHANICKÉ ZBRANE.

5. júla 2015

Strelná zbraň je každý identifikovateľný prostriedok a jeho časť, ktorý je určený na zničenie cieľa alebo jeho vyradenie z činnosti sprostredkovanou obsluhou; každá strelná zbraň je v podstate strojom ( mechanizmom) umožňujúcim premenu nejakým spôsobom nahromadenej energie na pohybovú energiu strely.

Rozdelenie strelných zbraní z hľadiska princípu udelenia zrýchlenia strele:

  • strelné zbrane mechanické( praky, luky, kuše, katapulty atď. )

  • strelné palné zbrane ( puška, pištol, guľomet, kanón, húfnica atď. )

  • raketové zbrane ( raketový granát, Panzerfaust, bezzáklzové zbrane, raketomety atď. )

  • zbrane na iných fyzikálnych princípoch ( magnetické delá, lasery)


Mechanická zbraň: je strelná zbraň, ktorá na vystrelenie strely využíva mechanickú energiu akumulovanú v pružnom médiu a jej následného dynamického uvoľnenia. Akumulátorom energie môže byť závažie listové alebo torzné, alebo vinuté pružiny, pneumatické akumulátory alebo kombinácia týchto akumulátorov. Prenos na strelu je vykonávaný prostredníctvom mechanických ( pákové) alebo pneumatických väzieb. Najjednoduchšou strelnou zbraňou je prak.

 

Prak- pracuje na princípe zmeny smeru síl na ramene. Pri roztláčaní praku je udeľovaná strele kinetická energia, ktorá po uvoľnení ramena praku umožňuje strele vykonať let po balistickej krivke. Tým, že strelec dodáva kinetickú energiu strele postupne a uvoľňuje odrazu, dokáže dodať strele vyššiu počiatočnú rýchlosť, ako keby strelu vrhal sám. Obr. 1.

Ručný prak - poznali už staroveké biblické národy. Už v predkráľovskej dobe existovali vraj organizovaní cvičení strelci z praku ako obávané skupiny. Prakovníci sa nachádzali v Dávidovej skupine a svoje vojsko vyzbrojil prakmi aj kráľ Azarjáš. Ručný odstredivý prak bol vyrobený z povrazu, koženého remeňa a kúsku kože, do ktorého sa vkladala strela. Prakovník chytil oba konce do ruky, prak roztočil a jeden koniec pustil. Európska pechota používala praky až v 16. storočí. Vidlicový prak je vyrobený z drevenej vidlice vo tvare Y, medzi jej ramenami je napnutá guma. V jej strede je pruh kože, do ktorej sa vkladá projektil ( kameň ).

Mechanický prak - bol vojnovým strojom používaným v staroveku k obliehacím účelom.

Kuša - energia pre výmet strely( šípu) sa získava napnutím lučišťa, vyrobeného z dreva, ocele, alebo kosti. Lučište upevnené na pažbe je napínané u menej výkonných zbraní len svalovou silou strelca, u výkonnejších pomocou rôznych napinákov, kolovrátkov, či heverov. Pažba bola tvarovaná podobne ako neskoršie pažby puškové. Do otočnej časti spúšťového mechanizmu( zvanej orech) sa vkladala tetiva napínajúca lučište. Do lôžka sa kládol šíp oprený o tetivu. Po stlačení kovovej spúšte jej koniec držiaci v druhom záreze sa uvoľnil, a tá vymrštila strelu. Strieľalo sa nielen šípmi, ale aj hlinenými guličkami a pod.. Kuše sa objavili už v Číne, neskôr v antickom Grécku a starovekom Ríme. Používanie v stredovekej Európe je datované od 10. storočia. U nás sa kuša objavovala už od 14. storočia, avšak pod starším názvom samostrela. Názov kuša sa začal používať až v od 2. Tretiny 15. Storočia. Kuša bola obľúbenou zbraňou v pevnostiach. Podľa rytierskeho kódexu mal stredoveký rytier kopiju, meč, sekeru, palcát a dýku; zbrane cti priame a osobné. Používanie vrhacích zbraní sa považovalo za opovrhnutia hodné. No objavením kuše sa všetko zmenilo. Šíp vystrelený z tejto zbrane prenikal cez drôtenú košeľu a mohol ju používať hocikto ukrytý v kríkoch. Preto v 12. storočí dochádzalo k cirkevným zákazom používania tejto zbrane. Magna charta v Anglicku zakazovala v 13.storočí používať kušu. No Angličania mali už vtedy účinnejšiu a priebojnú zbraň, veľký luk, ktorý dosahoval dĺžky až dva metre. Účinnosť kuše bola až do 15. storočia väčšia než u vtedajších ručných palných zbraní a tiež jej presnosť a väčší dostrel než u luku, okrem veľkého a prispievali k jej ohromnej obľube a dlhodobému zotrvávaniu vo výzbroji armád. Vďaka svojim vynikajúcim vlastnostiam sa kuše udržali až do 17.storočia. Použitie kuše na športové účely v súčasnosti naberá na popularite.

Katapult- rímsky vojnový metací stroj, obdoba gréckeho euthytononu. Je založený na podobnom princípe ako balista, nevystreľuje však kamenné gule, ale dlhé šípy veľkosti oštepu. Dráha letu projektilu je plochá. Metacie ramená boli spojené tetivou, ktorá bola po napnutí spustená buď otočením záchytu s výrezom, v ktorom spočívala alebo bolo spúšťové ústrojenstvo na princípe dvojramennej páky. Katapulta sa používala už v predkresťanskej dobe. V suchom podnebí Stredomoria fungovala počas letných ťažení celkom uspokojivo.

 

Luk- je jedna z najstarších zbraní vôbec vyskytujúca sa už od praveku. Jej oblúk ( lučište), drží strelec uprostred za madlo a druhou rukou napína tetivu, povraz spájajúci oba konce oblúka. Pri uvoľnení tetivy sa lučište napne a tetiva vymrští strelu, šíp. Lučište môže byť drevené, kostené alebo oceľové. V starovekom Egypte sa používali antilopie parohy, v starom Grécku parohy divokého kozla v Tibete byvolie rohy, v Japonsku bambus. Tetivy v praveku vyrábali zo zvieracích šliach, u primitívnych národov z hovädzej kože alebo z rôznych rastlinných vlákien. Šípy sa ukladali v puzdre zvanom tulec. V historických dobách máme doklady o používaní luku v Egypte, Mezopotámii a v starovekom Grécku a Ríme. Lukostreľba sa používala tak vo vojne, ako aj pri love. Niektoré národy vynikali v ovládaní liku nad inými národmi a ich príslušníci boli zaraďovaní do starovekých armád. Týkalo sa to predovšetkým Skythov, Syranov, Kréťanov, Parthov. Od antických čias až dodnes patrí lukostreľba medzi obľúbené strelecké disciplíny. Z národov bojujúcich s Rímom boli najviac obávaní lukostrelci Hunovia. Karol Veľký dbal na to , aby aj v jeho armáde mali lukostrelci svoje miesto. V Británii vynikali ako lukostrelci Welsania. Luky boli až do 15.storočia účinnejšie než vtedajšie ručné palné zbrane. Ešte v 2.svetovej vojne používala armáda USA špeciálne vycvičených lukostrelcov pre niektoré akcie na ázijskom bojisku.

Vynález luku znamená rovnako prevratný medzník ako vynález čierneho pušného prachu, ktorý znamená začiatok úpadku uprednostňovania mechanických strelných zbraní a nástup vývoja a používania hlavne účinnejších strelných palných zbraní!

Sekcia historických mechanických strelných zbraní KHSP usporiadala v roku 2014 štvrtý ročník preteku v streľbe z kuše na pevný cieľ - červené jablko ! Účastník preteku ktorý trafí šípkou z kuše jabĺčko získava odznak - čarostrelec ! Pretek sa riadi dôsledným pretekárskym poriadkom. Uskutočňuje sa 18. novembra, v deň výročia udalosti legendárneho strelca z kuše Viliama Tella ! V ten deň pred mnohými rokmi, zostrelil z hlavy svojho syna jablko, zachránil si rodinu pred uzurpátorom Habsburgom Albrechtom Gesslerom v kantóne Uri a začalo obdobie nezávislosti krajiny !