V ostatnom období sa v tlači, elektronických médiách a sociálnych sieťach vo zvýšenej miere objavujú články súvisiace so zastrelením psov v poľovných revíroch. Obsah článkov a reakcie čitateľov zverejnené na sociálnych sieťach odsudzujú celú poľovnícku komunitu ešte pred objektívnym vyšetrením celého prípadu a rozhodnutím orgánov činným v trestnom konaní a určením vinníkov.
V posudzovaní vzťahov poľovníkov a psov potulujúcich sa po revíroch resp. pytliačiacich psov však verejnosť často bez poznania faktov, pochopenia podstaty problému a poznania súvislostí jednostranne odsudzuje poľovníkov. Zabúdajú však, že zákonné povinnosti sú aj na strane majiteľov psov. Zákon o veterinárnej starostlivosti medzi inými povinnosťami ukladá majiteľom aj povinnosť zabrániť úniku zvieraťa. Pes je cítiaci tvor, myslieť zaňho však musí majiteľ. Neovládateľný pes je v prírode cudzorodý prvok, ktorý spôsobuje divej zveri výrazný stres. Škody a utrpenie zveri spôsobuje nielen tým, že ju strhne a zabije, ale aj stresom, ktorý ak je permanentný je príčinou vysokých strát zveri jej menšou odolnosťou a náchylnosťou na ochorenia. Utrpenie voľne žijúcich zvierat v prírode spôsobené pytliačiacimi psami vie precítiť ten, kto už počul bolestné kvílenie srny alebo jelenice príp. iného zvieraťa zaživa trhaného pytliačiacimi psami, alebo ten kto našiel roztrhané mláďatá zveri. Že to nie je len poľovnícka latina svedčia aj niektoré prípady popísané v ostatnom období v tlači. V zmysle zákona je cítiacim tvorom každé zviera, nielen pes.